Už si vieme otvoriť dvere!

Minule, keď som kŕmila pouličky na schodoch, odrazu sa pri mne objavil Lassinko. Mačky o schodík nižšie a on zvedavo, ako pán kráľ, k nim podišiel a skúmavo si ich prezeral… Skoro som exla, zdrapila som ho a šupsla som ho chytro dovnútra. A znadala som si v duchu, že nezatváram za sebou dvere.

Dnes okolo obeda sa zasa pred domom zišiel Zbor Židov mačiek z Nabucca DNV, tak som vzala konzervu a šla som naplniť misku. A ako dávam do misky, odrazu vedľa mňa šuchy-šuchy, ňuchy-ňuchy… a moje Lízatká sa tetelia pred domčekom na slniečku!

Skoro som skolabovala. Pustila som konzervu na zem a šla ich zaháňať. Nemohla som za nimi zaplesnúť zvonku dvere, pretože som si ich zaistila topánkou, aby sa mi nezaplesli za chrbtom, tak som ich musela zahnať do chodby. Šintík, ktorý sa zberal na slniečko, začal na mňa podráždene vrčkať, ale nič mu to nepomohlo; otočila som ho a hnala pred sebou do domu. Potom som zas za sebou nevedela zaplesnúť domové dvere, lebo mi tam zavadzala tá topánka… No ródeo!

Celkom presne viem, že som dvere predsiene za sebou zatvorila, než som otvorila tie domové. Čiže moje kožúšky sa už naučili otvoriť si dvierka a ja som došla o svoju “prechodovú komoru”.😕

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: