Konečne!!!

Práve sme dopapali. Sedela som v kuchyni a dávala som pozor, aby sa kožúšky nevyháňali navzájom od misiek (hoci majú všetci to isté, zo susedovej misky to viac chutí). Ňusík sa tmolil okolo mňa a snažil sa cez moje ochranné ruky prešmyknúť k Chantaličkinej miske. No tak som ho vzala, položila som si ho ležať na kolená a hladkala som ho.

A Ňusík držal. Nie dlho, nejakých 5-6 sekúnd… ale zdvihol tú svoju nádhernú papuľku ku mne, tak múdro sa na mňa pozrel a netrhal sa preč… Držala som ho zvoľna a hladkala som ho. A Ňusík začal priasť.

Potom sa začal mrviť a skĺzol mi z kolien, ale hneď si prišiel po ďalšie pohladkanie a vrnel.🙂

Hepi.🙂 Dúfala som, že to takto dopadne, hoci som tomu veľmi neverila… Posledné týždne som ho trénovala na moje ruky a babranie (aby som ho vedela dať do prepravky k veterinárovi) tým, že som ho zdvíhala do vzduchu a zložila okamžite kúsok ďalej na zem. Vďaka tomu moje stehná zostali dnes celé a neskrvavené.😉

Hehe. Hepihepihepihepi. Moje malé Ňusinko. Po jedenapol roku konečne.🙂

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: