Mňau-ňjúz za marec

Nejako som sa nedostala ani k spracovaniu fotiek a videí, ani k informáciám. A aj dnes robím iné, ale aspoň na rýchlovku – som na svoje kožúšky nesmierne pyšná!

V priatok sme definitívne demontovali klietku v izbe. Už pár dní predtým som chalanov a Berušku nezatvárala na noc do klietky, aby som zistila, či to prežijú bez úrazu. Beruška si ešte chodila do klietky poležkať, keď sa cítila neistá, ale chalani už takmer nie – a čistiť sa to veľmi nedalo, všade bola podstielka.

Chalani v noci nevystrájali, Lassinko v noci nekmásal Berušku, tak som klietku zrušila. Odrazu je v izbe miesta habadeeeej! 😛

Urobili sme menšiu klietku pre kŕmenie Šintíka. Potrebuje nemať prístup do misiek ostatných Mačičiek a Ryšík mu vyžiera všetko, k čomu sa dostane, takže je to dobré riešenie. Použili sme starú cestovnú klietku. Kedysi v nej bol Šinťo celkom stratený, teraz ju už plne zaberá 😀 . Podrástol, mača jedno.

Ako mu vybrali stehy, ešte trochu kakal po narkóze a antibiotikách, ale už sa to dalo dosť do poriadku – natoľko, že včera som porušila prísnu diétu a dala som mu intestinálku kapsičku, aby mal niekedy aj inú chuť. Zdá sa, že zvláda. 🙂

Ňusík sa už nechá kedy-tedy aj chytiť. Keď dávam do misiek, príde ku mne a pritisne si hlávku a strká tak dlho, kým ho nepoškrabkám. Za uškami ešte moc dlho nie, ale na boku to znesie už celé sekundy. 😀 Minule som sa ráno zobudila a on mi spal krížom cez nohy. Keď sedím na záchode, ostatní sa chodia nechať hladkať – a už príde aj Ňuso, len ho ešte nesmiem chytať, ale on už sa poošuchuje hlávkou a oňucháva a obhryzkáva mi koleno.

Pred kastráciou sme už mali odrastený problém medzi Šinťom a Lassinom. Lassino Šinťa neznášal a bil ho a syčal a vrčal a škriekal a útočil, kde len mohol. Po kastrácii bol Šinťo pár dní v klietke, tak sa to trochu ukľudnilo, potom sa ešte bili a ja som chodila ratovať, aby to neskončilo krvavo, ale posledné dva-tri dni sa už naháňajú, Lassinko Šinťovi okuskáva ušká, bijú sa, ale už sa syčí len výnimočne.

Cica má so Šinťom ešte problém, ale ona si vždy trochu ťažšie zvyká. Zato včera sa stalo prvýkrát, odkedy sa vrátila, že prišla ku mne na kolená poležkať si a nechať sa vyšmajchliť. A dnes mi prišla do kuchyne a zamňaukala, aby dostala žerky. Ona jediná má iný rytmus stravovania – potrebuje malé dávky a častejšie, ale keď nechám granule voľne, tak jej ich ostatní zožerú. Musím si dávať pozor a kŕmiť ju 5x denne, to jej vyhovovalo najviac. Odrazu zožerká len málo, ako keby mala menší žalúdoček, tak bude musieť častejšie.

Šinťo začína byť skutočný šinter. Všetkých naháňa, bije sa, striehne, lozí po nábytku, škrabká, odnáša si hračky a ukrýva ich, ale hlavne už aj loví červenú bodku a keď uteká, pecky má také, že sa trasie podlaha! 😀

Gayčik je totálne v poriadku, len je teraz trochu zanedbaná, bolo mi zle a mala som aj náročný posledný týždeň a tak ju nemal kto mojkať toľko, koľko by si priala.

Berušík je šmajchlovná, posledných pár týždňov sa chodí pomojkať aj sama od seba. Lozí mi na knižnicu a tam sa skrýva pred Lassinkom. Lassinko vyskočí za ňou a ja si musím pristaviť stoličku, aby som ich oddelila. 😉

Lassinko sa naučil vyskočiť do kúpeľňového okienka – to doteraz dokázali len Cica a Beruška. No a včera sedel z jednej strany, z druhej sa kekešil vrabec… to bolo mňaukania a vreskuuuu! 😆

Koho som ešte neoklebetila? Aha, Ryšíka! To je zlato mojkavé,hravé, všetečné a svojhlavé ak Lassinko. Už je taký veľký ako Lassinko a rozhodne väčší od Šinťa! Ryšík a Šintík sú ako dvaja bratia, večne sa klbčia ale jeden bez druhého by neprežili. Šinťo už nie je taký mojkavý ako doteraz, teraz jeho miesto prebral Ryšík. Keď z toho vyrastie, bude musieť byť mojkavý niekto iný… Tipujem na Gayku. 😛

Keď sa na noc nezavriem v izbe, tak Lassinka na mojej posteli už vystriedal Ryšík. Lassinko vždy ráno dôjde a ovrní ma, za ním docupitá Šinťo (nejako sa orientuje na Lassinka) a pochodí mi po hlave a strčí mi ňufáčik do nosa a zadočkom mi zasadne na ústa. Je to zábavné – “každý chvíľku ťahá pilku” 😉 Nejako sa striedajú. Ale bola už noc, kedy som ledva fučala pod ťarchou PIATICH mačiek, čo na mne ležali a buvali. 😀 😀 😀

Takže toľko o novinkách z cicahauzu. Moje kožúšky. Bez nich by život nemal zmysel. 🙂

Jooooj, a ešte jedno – mala som v piatok ŠOK: upratovali sme, bolo celkom pekne a tak som Mačičky pustila do zimnej záhradky, otvorila som tam dvere a zatarasila ich sieťkou. Odrazu len niekto zvoní pri dverách. Nejaký chlapec šiel okolo a prišiel mi povedať, že mám na balkóne mačku, ktorá nevie zísť. Vybehla som sa pozrieť – a Gaya zvonku mraučí na celú ulicu! Sieťka spadla, Gayčik vyliezla von a už sa na úzkej rímse a pri stĺpiku nevedela otočiť. Rýchlo som vyhnala mačičky dovnútra, zavrela dvere a začala odsúvať posuvné dvere zimnej záhradky. Chvíľu mi trvalo, než som zistila, ktoré treba otvoriť, aby vedela vliezť dovnútra. Chúďa moje umraučané! Nariekala, triasla sa, bála sa… tak som ju dobrých 20 minút nosila na rukách ako bábo. Ešte večer bola nejaká nijaká, ale už zabudla a je znova v pohode. Moje maličké. Musím ten patent nejako vylepšiť. Také už zažiť nechcem.

Reklamy

One thought on “Mňau-ňjúz za marec

  1. ambala píše:

    uz aby som ich zas videla a mala potesenie z hrania s nimi 🙂 aj ked sa obavam, ze ma po takej dlhej dobe ani nespoznaju 😦 … v kazdom pripade sa na vsetkych tesim 🙂 😉 😀

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: