Bláznivé posledné dni decembra – učím sa vrieskať

Posledný týždeň je pre Mačičky nejaký bláznivý. Večne niekoho vychovávam.

Najprv sa naučili trhať mi kuchynské sáčky na odpad a vyťahovať z nich zvyšky kapsičiek, vaničiek a iných odhodených dobrôt. Tak som brala odpadové vrecká a vešala ich do nákupných tašiek. Naučili sa trhať aj tie. Musela som pred nimi zatvárať kuchyňu, čím som im ukrojila kus teritória a mne sa tak ťažko žije, keď nemám voľný pohyb. Tak som si povedala, že si kúpim niečo ako pevný zatvárateľný kôš. V obchode nemali nič, čo by sa mi hodilo, tak som si doniesla taký štíhly, vysoký kôš na prádlo s viečkom za nejakých 7 €.

Hneď prvú noc sa doňho pustili. Zistila som to tak, že smeti boli rozvláčené po celom poschodí.

Postavila som kôš, navrieskala na nich a tešila sa, že to spravili cez noc, pretože na noc zatváram Berušku, Ryška a Šintíka do klietky. Berušku na to, aby mala pokoj od Lassinka, Ryška na to, aby mi znova nespadol zo schodov, a Šintíka na to, aby to mal veľmi blízko na záchodík, keď má ešte stále tie hnačky.

No, lenže nejaká dobrá duša štvorlabková huňatá just musela doniesť mňamky odpadky aj im! Uprostred klietky rozkúsané vrecko a moji dvaja diétnici sa na ňom kŕmili zvesela.

Naštvala som sa a dva dni boli všetci na granuliach. Hodne som sa bála, že sa Šinťovi hnačky zhoršia, ale Šintík sa držal, len Ryškov stav sa trochu zhoršil. Tak som sa z Whiskasu vrátila späť na intestinálkovú diétku a granule.

Asi o dva dni som šla do obchodu a kúpila som im extra kapsičky a mačacie mliečko, puding a jogurtík. Dala som si ich na stolík so žrádlom, kde mám odjakživa ich kapsičky.

O pár hodín všetko na zemi na koberci, rozkúsané. A moji dvaja diétnici uprostred celej tej mlsandy.

To bolo vreskuuuuu! A zasa do klietky a nepúšťala som ich von. Už som mala fakt strach. Šinťo už zasa len čučal a nehýbal sa, tak som ho nalievala repíkovým čajom. Ryšo už zasa kakal placičky. A granule sa mu už prejedli, takže odmietal žerkať.

Buchla som im obom hypoalergénnu diétu kapsičku, nech to nejako zastavím. A len granule – žer si alebo nežer.

Všimla som si, že granule Šintíkovi moc dobre nerobia, ale hypoalergénne kapsičky (od Animondy: kengura a kôň) ho stavajú na nohy a aj trávenie sa zlepšuje.

Po pár dňoch som našla Ňusa nad napoly rozžviakanou kapsičkou. Zasa toho bol plný koberec.

A zasa sa navrieskalo. Tak strašne, že sa Ňuso triasol ako osika.

Ale malo to aj niečo dobré: ten deň ráno (bolo to naozaj ešte len dnes?) som pri kŕmení Ňusa skusmo pohladkala.  Otočil hlávku, sledoval moju ruku a ani sa nepohol. Proste on si žerkal a ja som hladkala. 🙂

Potom som naňho navrešťala a bola som zvedavá, ako sa bude správať pri obede. Ale nabehol, len o pár sekúnd neskôr ako obvykle a bol trochu roztatárený, takže si stal tak, že som nemala ako rozmiestniť misky. Tak som jeho mištičku postavila na zem, celkom bezmyšlienkovite som chytila Ňusa za boky, zdvihla ho zo zeme a premiestnila ho tak, ako sa mi to hodilo. A Ňusík len strčil papuľku do misky a bol v pohode.

🙂 Úspech.

Včera už výrazne ožil aj Šintík. Už začal byť zvedavý a vyňuchávať, už sa začína hrať aj sám od seba a hodne bežká. Včera naháňal Cicu. Nahundrala som mu. Dnes už bil Berušku. Navrešťala som naňho. Potom bol taký ako malé jahniatko, huňatý a prítulný a behal za mnou ako psík, aby som videla, aký je on dobrý.

Myslím, že už sa ozývajú aj hormóny. Už mu ťahá na siedmy mesiac; myslím, že čoskoro začne spievať tenor.

Ryško  je tiež roztopašný. Našiel si drobnú papundeklovú krabicu od kapsičiek Shah a teraz sa do nej s rozbehom napasováva. S obľubou mi hryzie ruku – až tak, že som ho začala vychovávať. Ryško kúsne, ja mu fúknem do ucha. Len čo to opakujem dva-trikrát, spojí si to a je pokoj. Ale niekedy ho to urazí a vtedy robí ksichtíky ako Lassinko, keď je urazený. Celkove si myslím, že Ryšík bude druhý taký Lassinko.

Cica sa naučila od Gayky mňaukať si o pozornosť. No a Gayka sa naučila od Lassinka to s tým mňaukaním preháňať. V noci idem spať, Lassinko a Gayka mi poskáču po chrbte. Lassinko sa mi uloží v strede postele krížom cez kolená, čím ma fixuje na celý zvyšok noci, pretože on poctivo spí aspoň tak dlho ako ja. Gayka mi pobehá po hlave, potom ide na obhliadku izby, potom sa vráti k posteli a mňaaaau! mňaaaau! Aj desať minút v kuse. Nič nechce, len si mňauká. Potom ma nechá hodinku pospať, príde mi k uchu a znova mi čosi rozpráva… 😀 Ja ich proste baštím.

Beruška sa už tiež prebrala zo svojho storočného spánku. Odkedy má klietku, je oveľa sebavedomejšia. Keď chce mať pokoj od Lassinka, ide si ľahnúť do klietky. Cez deň je klietka otvorená, len pri kŕmení ju zatváram, lebo malí žerkajú v klietke a nesmú mať prístup k inej ako hypoalergénnej strave. Ale keď spracem po veľkých, otvorím klietku a už sa zasa naháňajú spolu.

Lassinko Berušku šklbe oveľa zriedkavejšie. Ak to bolo predtým každých 10 minút, dnes to je tak 2-3x do týždňa. Problém je Ňusík, ktorý sa pokúša Berušku tiež šklbať, ale nech už Berušku šklbe ktokoľvek, vreštím.

Beruška je v pohode a prestala mi kakať a pišať po kútoch, len keď som dvakrát za trest na noc zatvorila Lassinka do jej klietky a ju nechala na slobode, bola na druhý deň prudko urazená a nechcela sa mi dať pohladkať. Ale minule sa už doťahovali s Cicou; mám pocit, že si nakoniec porozumejú. Aj keď niekedy to vyzerá tak, že Beruška dobiedza do Cice. No a do Cice nikto dobiedzať nebude – vtedy vreštím.

Ale ona ani tá Cica nie je až taký anjelik a keď sa snažila vycápať chudáka Šinťa, kým mu bolo zle, navrešťala som aj na ňu.

Takže u nás nie je nuda ani cez Vianoce. 😀

Ale sú aj nádherné okamihy: Dnes napríklad Šintík začal kakať kôpku. Po vyše mesiaci non-stop hnačkovania.

Napríklad Gayka si adoptovala Ryšíka a líže ho a vychováva ako svoje mláďa. Beruška takisto, len menej materinsky (ona na to nemá “postavu” 😉 ).

Cica sa začína zaujímať o Šintíka. Ešte neviem odhadnúť, či sa naháňajú, alebo pred ním uteká, pretože Šinťo je pomalý a predbehla by ho, aj keby bežala za ním, ale môj pocit hovorí, že sa začínajú hrať.

A naposledy pred chvíľkou: Náramný dupot po dome. Vbehli ku mne do kancelárie. Písala som, tak som sa nepozrela – veď aj načo, keď sa len naháňajú… A tu náramné syčanie. Obzriem sa – a Lassinko syčí na Ryšíka, vedľa v strehu Ňuso a Šinťo. Ryšík sa strká k Lassinkovi a schytáva výchovnú poza uši. A ja len pozerám, čo to má byť… až odrazu vidím, že Lassinko má niečo v papuľke. Ulovil si muchu! A tí ostatní cválajú za ním, aby mu ju vzali…

Lassinko má problém. On muchy loví, ale nepapá. Hrá sa s nimi. A len čo zloží muchu, už pri nej sú tri ďalšie hladné ňufáky… Lassinko berie muchu a zdrhá. Banda za ním. 🙂

😀 Dobrý rok. 😀

One thought on “Bláznivé posledné dni decembra – učím sa vrieskať

  1. jarah píše:

    Pestré to máte 🙂 U nás je teraz trocha pokoj, do zajtra. Žužlík išiel na výlet k druhej mame 😀

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: