Dnes sme scelili našu rodinku

No, dnes som dala Šinteríka dovnútra. Posledné dni nekýchal, tak som si povedala, že ho už k Mačičkám pustím. Vymyslela som si to tak, že mu urobím klietku v obývačke a na noc bude v klietke, aby nebehal po dome a ja som sa nemusela báť, a aby ho Mačičky mohli oňuchávať, ale nemohli biť. Kolega vravel, že použijeme tú hotelovú klietku. Lenže Šinter si nesadol s Ňusom, ten hneď začal vrčať, syčať a biť ho (aj keď nie pazúrikmi), a keď sme ho dali do klietky, tak vlastne len zostával v strede a triasol sa, lebo popri mrežiach Ňuso naňho dosiahol a využíval to.

Tak som sa rozhodla, že rozoberieme jeho balkónový výbeh a zložíme ho znova v obývačke. Tam som mu urobila “domácnosť” aj so záchodíkom, pelieškom, kratzbaumíkom a hračkami, ale dvierka som nechala otvorené, aby Mačičky mohli klietku poinšpicovať, čo aj využili. Táto klietka je oveľa väčšia a tak aj keby Ňuso driapal spoza mreží, Šinter sa v nej bude môcť voľne pohybovať.

Kolega zoznamku filmoval; video bude však najskôr o týždeň, pretože musím urobiť jeden veľký preklad.

Len také postrehy: Šinterík ich všetkých popreháňal a Ňuso popreháňal jeho. Aj ho vybil, čo si Šinterík vynahradil tým, že večne útočil na zadok Lassinkovi. Lassinko je “Veľký Tato”, večne sa priateľsky so Šinterom oňuchávali a potom sa začali naháňať. Nakoniec bol Lassinko už taký uťahaný, že sa uložil a spal.

S Ňusom si Šinter do oka nepadol. Ňusík je plachý a všetkého sa bojí, tak aj Šintera berie ako ohrozenie. Vrčí naňho a Šinter sa ho už začína báť, tak som zasahovala a nahubovala som Ňusovi a dala mu extra žerky, aby si so Šinterom spájal príjemné. Chudák Ňusík je taký vyľakaný, že sa nepohne na meter odo mňa. Asi sa bojí, aby nemusel ísť preč, a ja mu nemám ako do tej jeho mačacej hlavinky dostať, že ho nepustím preč za nič na svete… Bude to musieť nejako pochopiť sám.

Ja som sa najviac bála reakcie Berušky, ale statočne znáša nového votrelca, nevybila ho, ale trochu si pobehali. Gayuška nie je najšťastnejšia, ale ona je taká pokojná povaha a najmenej sa bojí, takže Šinter ju môže. Cica je kapitola sama o sebe, znáša to statočne, ale vyliezla si do okienka na kúpeľni, takže dvakrát istá sa sama necíti.

Spočiatku mal Šinter problém chodiť po schodoch, lebo na také nebol zvyknutý, ale po prvom dosť neohrabanom pokuse (kde napodobňoval mňa a klietku vo voľnom páde dole schodami) to už zvláda na jednotku a lieta po nich, ako keby mal pod tým malým mačacím chvostíkom vrtuľu.

No a momentálne si na viac nespomínam, až si spomeniem, dám vedieť. Nejaké fotky pridám do tohto článku ešte dnes, ale chvíľu to potrvá.

Aha… a keď už bol Šinterík v dome asi dve hodiny, párkrát kýchol. 😦 Už s tým nič nenarobím. Tak si hovorím, že to kýcha kvôli prachu, nie kvôli tej bordetelle jednej nepeknej. 😕

This slideshow requires JavaScript.

One thought on “Dnes sme scelili našu rodinku

  1. ambala píše:

    joj, zvykanie si na noveho clena family je vzdy tazke…ale to sa spravi 🙂 drzim palce nech si vsetci na seba rychlo zvyknu a skamaratia sa 🙂

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: