Šinterík utešene priberá a ešte utešenejšie hryzie a driape :-)

Práve sme sa vrátili od tety doktorky. Bola to výprava za všetky drobné… Kolega je na dovolenke, takže som šla MHD. Našla som si spojenia, našla som si mapu a urobila som si plán… Potom do toho prišiel jeden telefonát, druhý telefonát a nakoniec som vypadla z domu o 40 minút neskôr, ako som pôvodne plánovala.

Autobus ma doviezol, kam som chcela, a šla som prestúpiť na električku. Ako som šlapala hore schodmi na zastávku, práve jedna prichádzala – a ja som vedela, že ju nestíham. Ešte ma cukalo rozbehnúť sa, ale povedala som si “si stará baba, nemáš na behanie, tak počkáš, až príde ďalšia”… Nepáčilo sa mi to, ale bolo to logické a rozumné. I nechala som električku odísť. Ešte som sa nedostala ani do tej časti zastávky, kde bolo miesto na nastupovanie, a už sa mi spoza chrbta vynorila nová električka. Ešte si pamätám, ako ma v tú ranu napadlo: “Univerzum sa stará”. A povedala som v duchu “ďakujem” a nasadla som.

Keď som vystúpila, už som šla len podľa mapy. Zapamätala som si doľava-doľava-doprava, ale keď som sa dostala na “doprava”, vyzeralo to nejako ináč ako na tej mape… Našťastie tam bola pani, spýtala som sa na veterinára a ona mi povedala, že idem presne opačným smerom. 🙂 Môj orientačný nezmysel sa zas raz predviedol. Proste som jednu ulicu prehliadla. 😛

Cestou som hladkala Šinteríka a ten sa mi odvďačil tým, že ma pohrýzol a poškrabal do krvi. Už začína mať v čeľusti silu, už mu nemôžem nechať ruku na žuvanie. A tie nechty som mu plánovala ostrihať už včera, len som na to zabudla.

K tete doktorke sme sa dostali takmer okamžite. Druhá teta doktorka (alebo sestrička, čo ja viem) jej povedala “máš tu minimačku”, čo nás so Šinteríkom patrične urazilo a musela som ju upozorniť, že to nie je žiadna mačka, ale kocúrik – ešte chvíľku. 😉

Už ráno som videla, že má Šinter nosík bez soplíka, ale v čakárni začal zasa udatne kýchať a dostal ďalšiu injekciu. Teta doktorka mu ukázala, že sa neoplatí driapať ju, pretože sa jej rana z posledného razu už začína hojiť. 😀 No a povážila ho. Šinterík vážil 740 g! Za dva dni nabral 40 g! Myslím, že “mačacia mama” dobre varí. 😛

Späť som šla tou cestou, ktorú som prehliadla, lebo je kratšia a moje nohy už toho veľa nenachodia. Aj som zistila, že ako blázon vystupujem o dve zastávky skôr, ako by bolo treba – že autobus nás zavezie až tam, odkiaľ už potom treba ísť pešo. No a keď som išla na zastávku, odrazu prichádzal môj autobusík… Zasa som zaregistrovala, ako sa Univerzum stará, a poďakovala som. 🙂

Doma čakali hladné Mačičky. Ráno som sa ponáhľala, urobila som im granule, sebe čaj a začala som nadrobno sekať druhú polovicu Animonda-vaničky pre Šintera, aby sa mi vykakal skôr, než pôjdeme na cesty. Len čo som ju doniesla, ešte bola čerstvo z chladničky, Mačičky ju napriek tomu vyňuchali a odrazu granule prestali byť zaujímavé a už len ňufali okolo mňa, aby som im dala Animondu. Nemala som veľa času sa s nimi babrať, tak som jednoducho zbalila nezjedené granule a povedala som si poučku z čias, keď som ešte mala psíka: “jeden pôstny deň v týždni psovi nezaškodí”. (Používam to vtedy, keď mi nevyjde moje varenie. 😉 ) Čiže keď som sa vrátila domov, žalúdky už mali v očiach. Ale počkáme do dvanástej a potom dostanú dobrú konzervičku, až sa oblížu za uškami.

Šinterík len čo vliezol do klietky, futášil na záchodík – takže môj drobec huňatučký ma ušetril mláčky po ceste… 🙂 Dnes je Univerzum na mňa echt dobré. Možno preto, že som včera konečne vzala kyvadlo a po vyše mesiaci sa ozvala Gabrielovi. 😀

Reklamy

6 thoughts on “Šinterík utešene priberá a ešte utešenejšie hryzie a driape :-)

  1. jarah píše:

    Pani kočičková je poriadna dojka 😀
    A my sme si našli novú olympijskú disciplínu. Starú podkolienku som vypchala a nasypala do nej trocha kocúrnika. Žužlík sa už skamarátil, rozbehne sa, vyskočí na podkolienku a surfuje po dlažbe 😆 Ide mu to, lenže kým vyberiem kameru, už je niekde schovaný.
    Držíme kamarátovi Šinterikovi labky a keby chcel, naučíme ho surfovať na starej podkolienke 😛

    • Sun Belangelo píše:

      U nás niet veľmi kde surfovať, lebo všade je podlahová krytina. 🙂 Ale pripomína mi to, že mám vydezinfikovať takého ružového hada s hrkálkou v hlave, s ktorým Mačičky obvykle udatne zápasia. 😀

  2. Sun Belangelo píše:

    Pazúriky ostrihané. Zlatíčko sa vôbec nebránilo – naopak, celkom si to vychutnával. Je taký vďačný za každý kúsoček pozornosti… Už sa neviem dočkať, až sa dostane dovnútra a budeme ho mať v kuse okolo seba… 🙂

  3. ambala píše:

    teda, mojim by som pazuriky neostrihala ani keby som sa na hlavu postavila a zavesila sa do prievanu… 😦

    respekt !!!

    • Sun Belangelo píše:

      No, ostatné nie sú až také benevolentné… a na Ňusa si ani nesiahnem, nieto mu strihať pazúriky! Lassinko je ešte najkooperatívnejší, tam viem takmer jednu labku urobiť odrazu. U Gayče a Berušky jeden pazúrik denne, ak mi nezdrhnú. Cice zatiaľ vôbec, lebo mi nezvykne ležať na kolenách.

      • ambala píše:

        mne sa ani chytit nedaju, ked zistia, ze by bol z mojej strany zaujem o strihanie pazurikov…a s odcervovacou pastou je to skoto taky isty horor, ale tam nemaju sancu, aj ked potom vyzeram ako keby sa na mna vrhli prinajmensom tigre… strihania som sa uz vlastne vzdala (aj pre dobro maciciek, vzdy som sa bala, ze zle zastrihnem a ublizim im, takze vlastne som ich aj nechala zdrhnut, ale pastu musia, to im neodpustam).

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: