Po odchode Cice

Posledné zážitky: umývam riad, chcem odstúpiť a mám pocit, že do niečoho zakopnem. Pozriem nadol. Nikde nič, ale napriek tomu cítim, ako ma niečo drží za špicu pravej nohy a nedovoľuje mi stúpiť na zem. :-? A potom si ľahnem spať, Lassiter na kresle vedľa mňa a cítim, ako niečo vyskočí na posteľ pri mojich nohách a uloží sa tam spať. (To už som ani nezažínala, len som pohladkala Lassitera, povedala som “dobrú noc, Cica, máme ťa radi” a šla som spať. Niekedy chodí po posteli, niekedy nie, ešte som nevypozorovala, od čoho to závisí.)

Jo… a minule to mňaukanie začul už aj Lassiter! Musela som ho hooodne ukľudňovať… Nechcem, aby sa začal báť. :-) Neviem ju pustiť; časť z nej zostala vo mne a časť zo mňa zostala v nej, ešte stále sa prepínam do “mačacích” stavov. Tak som poprosila anjelov, nech to dotiahnu do konca miesto mňa. Nejako sa zasa šišmú. ;-)

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: