Dovoľte, aby som sa predstavila: Cica

Som Cica a už pár dní bývam na zadnom balkóne u Zdroja Dobrôt. Zjavila som sa deň na to, ako Zdroju Dobrôt archanjel Gabriel povedal, že príde. A Zdroj Dobrôt je naivná dušička (no veď blodínka, čo si budeme vyprávať 😕 ) a tak keď ma videla na zadnom balkóne, vybehla na balkón a priniesla mi kúsok čabajky. Čabajka bola fajnová, ešte dnes sa mi po nej kýcha… čo si Zdroj Dobrôt vysvetľuje celkom nesprávne, ako že mi ju nemá dávať. Ale veď ja sa raz dostanem k tej bielej nore, v ktorej Zdroj Dobrôt skrýva čabajku, a potom si povieme, kto čo môže! 😎

Keď Zdroj Dobrôt videla, ako spôsobne papám čabajku, čosi ju napadlo a povedala: “Ak si to ty, Gabriel, poď dovnútra!” (Veď som vám vravela, že je to blondínka… Pche!) A ja, Cica bezdomovec, som si v tom okamihu musela stáť na vedení či čo, pretože som sa zatvárila, že som len cica bezdomovec a že budem síce jesť čabajku, ale nech na mňa Zdroj Dobrôt s nejakým “chodením dovnútra” nechodí… 😕 Ospravedlňuje ma, že vtedy vonku ešte nebolo tak zima a navyše jedna cica nemôže len tak dôverovať ženskej (a navyše blondínke), ktorá len tak vytiahne čabajku a pozýva dovnútra… ale aj tak som neurobila najlepšie. 😦 (Musím pošpekulovať, či predsa len nebudem radšej Gabriel… ide zima.)

Potom som sa dva-tri týždne túlala po okolí. Zdroj Dobrôt som videla len z diaľky, až kým som jedného dňa neprišla znova na zadný balkón, nevidela som pohyb vnútri, nevyliezla som na parapet na okne do kuchyne a nezamňaukala som. Chcela som papať. Čo som ja mohla vedieť, že Zdroju Dobrôt zas deň predtým Gabriel nakukal, že príde?! Ja som proste bola v správnom čase na správnom mieste – a schytala som najprv jeden pároček, potom druhý, potom tvarohový koláč, kúsok rybky a nakoniec kúsok čabajky. (Tú bielu noru musím čo najskôr vyskúmať. Mám pocit, že čabajka má množstvo zaujímavých susedov. Vrn, vrn. 😛 ) Potom som sa napapala a zaliezla som do krabice od niečoho hooodne dlhého. A Zdroj Dobrôt sa ma prišla znova naivne spýtať, že či nie som Gabriel. (Musím zistiť, čo to je, taký “Gabriel”; možnože by sa oplatilo byť tým.) Ešte stále som pred ňou utekala, ľudia mi už poubližovali a toto čudo je tiež hodne veľké, ale našťastie chodí dobreže nie o palici a tak sa nebojím, že by som jej nevedela ujsť.

Najprv len na mňa pozerala, potom išla dovnútra a za chvíľku sa vrátila s čímsi ružovým. Nebola to šunka, ako som dúfala, ale nakoniec to bolo niečo rovnako dobré – jej detská deka. Trochu som odbehla, lebo som sa jej ešte bála, a ona nastlala deku na miesto, kde som predtým ležala. Tak som jej poďakovala spôsobným “mňau” a odvtedy spávam na teplom. 😛

Zdroj Dobrôt nosí potravu spoľahlivo, ale nepravidelne. Najprv ma zasypávala len všelijakým whiskasom (no veď blondínka), ale potom skusmo priniesla smotánku (mňam) či mliečko (mňammňam). Odvtedy sme sa skamarátili, už ma smie aj šušoriť za uškami a na brušku, lebo jej to robí tak dobre (a mne tiež; aspoň mi ponaháňa blšky). Na záhradnú stoličku na balkóne mi dala ešte jednu deku, kde sa rozťahujem cez deň, aby ma mohla hladkať a nechodila mi pritom do môjho pelieška. Každú noc tam spím a viem, že Zdroj Dobrôt si myslí, že na ňu dávam pozor. Počula som, ako kolegovi vysvetľovala, že cez deň sa túlam a večer spím ako dunčo a že vyzerám ako Sfinga, ktorá na ňu dáva pozor. (No veď blondínka, čo si budeme bublať.) Ale treba na ňu naozaj dávať pozor, je takmer nesvojprávna – než otvorí whiskas, to jej trvá! Ja by som sa k obsahu dopracovala raz-dva, drap-drap, ale takto musím čakaaaaaať a oňuchávaaaaaať jej prstyyyyyyy, aby vedela, čo má robiť. Márne jej hovorím “mňau”; nerozumie. Načo študovala toľko jazykov, keď nerozumie jedinému “mňau”?! Blondínka! Ale bielu noru má plnú dobrôt. Vrn.

Niekedy sedím na okennom parapete zvonku a pozerám sa, ako kuchtí. Aj by som ju ošmajchlila, keď na okno oprie ruku, ale je tam vždy to sklo… 😦 Už som jej párkrát ukázala, že chcem dovnútra. Neviem, prečo zakaždým povie, že najprv k zverolekárovi. Veď sa predsa učí, že láska by mala byť bezpodmienečná, tak čo potom tie večné podmienky?! Ale ja si ju vychovám 👿 … len to chce svoj čas.

A tak sa cez deň túlam a keď počujem, že niečo ide dole schodmi alebo babre dvere na balkón, nabieham a zatiaľ sa pre mňa vždy niečo našlo… Dnes už som sa Zdroju Dobrôt pokúšala vysvetliť, že by menej mrzla, keby ma kŕmila vovnútri. Aaaaach… blondínka. 🙄 To potrvá, než pochopí!

Takže momentálne som sa z mačky bezdomovkyne prepracovala na pozíciu mačky – psa strážneho. Ale to je len otázka času, kedy pevne vezmem opraty do vlastných rúk (ehm, labiek) a začnem vládnuť bielej nore plnej dobrôt! A potom láskavo dovolím Zdroju Dobrôt, aby ma aj naďalej hladkala. 😀 Je to fajn, keď to robí. 🙂

Pôvodný článok a diskusia

Čo ty na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: